Kým ich dohonia duše

Jeden cestovateľ sa vydal do nesmiernych amazonských pralesov v Južnej  Amerike. Pátral po ložiskách ropy, ktoré tam mohli byť, a veľmi sa  náhlil. Prvé dva dni sa domorodci, ktorých si najal ako nosičov,  prispôsobovali rýchlemu tempu bieleho muža. Na tretí deň ráno sa však ani nepohli a nedalo sa z nich dostať ani slovo. Stáli, akoby tam ani neboli. Bolo jasné, že sa nemienia vydať na cestu. Bádateľ netrpezlivo  ukazoval na hodinky a veľkými gestami sa usiloval naznačiť hlavnému  nosičovi, že treba vykročiť, lebo čas súri.

„Nejde to,“ povedal pokojne hlavný nosič. „Títo muži napredovali veľmi  rýchlo a teraz čakajú, kým ich dohonia ich duše.“ Skús si nájsť niekedy cez deň pár minút na ticho – na modlitbu,  meditáciu, zamyslenie, rozjímanie… A  pocítiš, ako ťa doháňa tvoja  duša, ktorú si v tej svojej každodennej rýchlosti nechal za sebou alebo  dokonca stratil.